Savior 13

časť napísala Natka a John

„Aha.“ stále som bol z toho všetkého v miernom šoku.

Vlastne nielen vďaka mojej ochrane ta netrafili, na chvíľku sa odmlčala a na čele sa jej objavila malá vráska od zamyslenia. Bolo okolo teba akési silové pole, alebo nejaká zvláštna energia, ktorá vlastne akoby ovládala ich schopnosti a tým im zabraňovala trafiť ťa. Myslím si, že je to nejaká tvoja schopnosť. „Čože? Veď ja som nepohol ani prstom. Celý čas som sa len v duchu modlil, nech ma nič netrafí alebo ak áno, nech zomriem s myšlienkou, že moja rodina a Karen sú v bezpečí. Je vylúčene, že by som im nejako ovládol schopnosti a tak zmenil ich smer alebo čo...“ chytil som sa za hlavu, začala ma neskutočne bolieť. Nikdy predtým ma takto nebolela, vlastne cítil som sa úplne divne. Akoby doteraz vo mne istá časť chýbala a teraz sa našla a zaplnila svoje miesto.
„Som predsa človek. Nie som ako vy! Už to pochopte, prosím,“ povedal som po chvíli. Kalina pristúpila ku mne, chytila ma za plece a prehovorila svojim milým hlasom v mojej hlave: Si predsa vyvolený! Ty nás zachrániš a práve si dokázal niečo neuveriteľné. Ver či nie, bol si to ty, pretože nikto iný na tejto planéte toto nedokáže, to mi ver. Mám o tom prehľad. A teraz poď, myslím, že sme našli spôsob ako sa skontaktovať s Karen.Mlčky sme prešli naspäť dnu do zámku. Tam sme sa dostali, na pre mňa už známu chodbu,ktorá viedla do zasadacej miestnosti. V nej nás už čakal Bartus s Karimou.
"Už ste tu? Skvelé môžme začať." povedal hneď Bartus.
Usadili sme sa za dlhý stôl a Kalina ma začala oboznamovať s plánom.
Kedže prvýkrát čo ti Karima nahliadla do hlavy,hneď sa ti zjavil obraz Karen, teraz taktiež Karima nahladne do tvojej hlavy a keď to bude robiť, ja pomocou svojej schopnosti čítania myšlienok sa dostanem na vašu frekvenciu a tak sa pokúsim preniknúť aj do Kareninej mysle. Viem znie to veľmi zložito, ale skúsime to. Od teba chcem,len aby si si čo najjasnejšie predstavil Karen,tak ako minule. Musíš na ňu čo najviac myslieť, aby som sa k nej dostala a mohla sa rozprávať. Zvládneš to ???
Vôbec som si nebol istý či povedať, áno zvládnem to, alebo nie nezvládnem to, kedže som to ani ja sám ešte nevedel. Zhlboka som sa nadýchol :" Pokúsim sa."
Karim podišla ku mne, rukami studenými ako ľad ma jemne chytila za čelo. Všetko naokolo sa so mnou zatočilo, musel som sa v duchu upokojovať a opakovať si slová Kaliny. Mysli na Karen,mysli na Karen.. Zrazu som sa díval na krásne dievča s ryšavými vlasmi,ktoré tak dobre poznám. Spala. Lenže nie u nej doma, ale v nejakej inej miestnosti, zrejme u jej otca. Aj keď spala videl som,že sa trápila. Trhalo mi to srdce. Videl som ako Kalina prechádza Kariminou mysľou cez moju až sa v nej spája s Karen. Nemyslel som si že to bude fungovať. Hovorila Karen niečo ako 'Karen, musíš sa sem dostať. Karen, musíš nás zachrániť spolu s Mattom'
Zrazu ma Karimine ruky pustili, hlava sa mi zatočila a ja som padol na kolená. „Čo sa stalo?“ spýtal sa Bartus. „Prečo sa spojenie prerušilo?“ Dostala som blok, odvetila Kalina. Bolí to. Kalina sa opierala rukami o veľký stôl a hlavu mala sklonenú do zeme. Dýchala zhlboka a cez záves dlhých čiernych vlasov som zbadal v jej očiach hrôzu. Nohy sa jej zatriasli a taktiež padla na kolená. Karim pribehla ku svojej sestre a dvíhala ju späť na nohy, no Kalina to nezvládla. „Čo je to za blok?“ vypytoval sa Bartus prekvapivo pokojným hlasom. Iba stál na mieste s rukami založenými na hrudi a hľadel na bezvládnu sestru. To ona, odpovie zadychčaná Kalina. Bude to zárodok jej sily. Keď som sa... Keď som sa jej dostala do hlavy, odtlačila ma. Určite o tom nevedela, bolo to veľmi silné. „Ako to myslíš, odtlačila?“ opýtala sa Karim a pomohla Kaline posadiť sa. Keď sa dostávam cez myšlienkovú bariéru, zvyčajne prejdem okamžite, vysvetlila. No ona tam má niečo ako kód. Nevie o ňom, ale... ale je veľmi silný. Ešte trocha energie a odpadla by som. „Prečo sa nestalo nič aj mne?“ skočil som jej do reči. Všetky pohľady padli na mňa, čo mi bolo trocha nepríjemné. No, vzdychla Kalina, ty si jej do hlavy nevnikal. Bol si len môj priechod. Si pre mňa mentálne spojenie tohto sveta s tvojim svetom. „Čo teraz?“ opýta sa Bartus a sadne si za vrchstôl do najväčšieho kresla s červeným čalúnením a pozlátenou kostrou. Skúsime to znova, odvetila Kalina a pokúsila sa vstať, no Karim ju zastavila. „Nie,“ ohriakla ju. „Dnes nie. Musíš si odpočinúť.“ Bartus namietal, no Karim ho napokon presvedčila, že Kalina si musí odpočinúť. Von zo zámku som už radšej nevychádzal. Zakázala mi to Kalina, ale ani keby to neurobila, by som von nevyšiel. Ešte by sa ma pokúsil znova niekto zabiť. A tak som sa len prechádzal po svojej chladnej izbe z kamenných múrov a oknami s farebnými sklami. Napokon som si ľahol do hrubých páperových prikrývok a zahľadel sa na zamatové závesy okolo postele. Keď Kalina hovorila o bloku v Kareninej hlave, napadlo mi, či to nezabolelo aj ju. Či aj ona nemala také bolesti ako Karim a či si uvedomovala, že niekoho vo svojej hlave mala. Takmer som zaspal, nebyť kriku, ktorý mi to nedovolil. Podoprel som sa lakťami o matrac a zahľadel som sa na drevené dvere. Ozýval sa spoza nich buchot, krik, detský plač a hlasné pokriky hlbokých mužských hlasov. Zoskočil som z postele a roztvoril dvere od izby, keď v tom v nich stála Kalina. Bola červená v tvári a zadychčaná.
Poď, kričala mi v hlave. Rýchlo! Nasledoval som ju po preplnenej chodbe. Idrisčania sa tlačili jeden na druhého, snažili sa ujsť pred neviditeľným nebezpečenstvom. Kalina ma schmatla za rameno a postrčila ma do dverí. Potom vošla dovnútra a zabuchla ich. „Čo sa deje?“ spýtal som sa naliehavo. Hliadka, odvetila. Hliadková loď Dolorezčanov. Armáda a všetci, čo môžu už bojujú. Musíme ťa ochrániť. Dvere za Kalinou sa otvorili a dovnútra vošiel mohutný muž v rovnošate armády. 
Do toho, Bargez, povedala Kalina mužovi a ten ku mne podišiel a dlane mi položil na spánkové kosti. Snažil som sa mu vytrhnúť, no hlavu mi zovieral prisilno. Následne ma pustil a ja som si vydýchol, pretože zovretie trocha bolelo. No následne na to rukami tleskol, no moja hlava mu bola prekážkou a v podstate mi dal facku oboma rukami. Padol som na zem a vyrazilo mi dych. Točila sa mi hlava a naplo ma na vracanie, no keď sa mi zrak vyjasnil, zistil som, že už nie som v miestnosti s Bargezom a Kalinou. Bargez ma musel údermi rúk premiestniť. Ocitol som sa na lúčke vedľa ukradnutej vesmírnej lodi.