časť napísala Natka a Johny
3.KAPITOLA
Po tom čo Matt zmizol, prešlo už niekoľko dní. Nerobila som nič iné, len ležala u neho v izbe na posteli a rozmýšľala čo je s ním, alebo pre zmenu ležala u seba v izbe. Mamina si zobrala včera dovolenku, lebo vraj sa o mna bojí, aby som si niečo nespravila. Mám sa schopiť a žiť ďalej, že sa Matt určite vrát, len si niekde odbehol. Ak by si chcel niekde odbehnúť, určite by mi bol dal vedieť, lenže on nič, len tak bez slova zmizol. Po dňoch strávených ležaním a smútením za ním, som bola donútená ísť na týždeň k otcovi, vraj mi to prospeje. Keď ma zbadal, obdaril ma širokým úsmevom a slovami o tom, ako som vyrástla a opeknela. Zoznámil ma s jeho ženou a deťmi, ktoré s ňou má. Všetci sa tvárili veľmi milo, no v skutočnosti sa ma už určite chceli zbaviť. Som zvedavá ako to tu týždeň vydržím. Otec ma zaviedol do "mojej" izby. Bola o dosť menšia než tá u nás doma. Vyzerala síce útulne, no ja som vedela, že tu budem musieť byť nasilu a nie preto, že by som chcela. Nebudem sa v nej nikdy cítiť ako doma, nie tak ako u nás, alebo u Matta.
"Dúfam, že sa tu budeš cítiť dobre." povie mi otec po chvíli trápneho ticha.
"No to dúfam aj ja." odvrknem mu. Vôbec nemám náladu na tieto jeho pretvarky.
"Karen, naozaj chcem aby si sa tu cítila dobre a záleží mi na tebe, na tom aby si sa netrápila zbytočne kvôli Mattovi...." nestihol dopovedať vetu, pretože som ho prerušila :" Tak tebe na mne záleží ?? Vážne ?? Potom či si robil do dnešného dňa ? Ako si sa o mňa staral ?? Hmm ? A mimochodom nehovor mi nič o Mattovi, ani si ho nepoznal, vôbec si nevedel kto je, tak sa aspoň nepretvaruj. Nechaj ma o samote !" Totálne ma naštval s tým čo mi povedal.
Prekvapilo ma, že mi na to nič nepovedal, iba so sklonenou hlavou odišiel z izby. S plačom som sa hodila na postel. A je to tu už zas, ten sprostý plač. Príde vždy tak náhle a nikdy nechce prestať. No teraz prestal celkom rýchlo,pretože som zaspala. Keď som sa zobudila, bola som celá spotená, roztrasená, šokovaná a opäť som začala plakať. Vo sne som videla nejakú ženu, ktorá bola odetá v červených šatách, mala krásne dlhé čierne vlasy a nádherné modré oči. Vyzerala veľmi milo, no čo bolo najzaujímavejšie, že kričala moje meno a pritom ani neotvárala ústa. Neustále vravela: " Karen, musíš sa sem dostať. Karen, musíš nás zachrániť spolu s Mattom.".
Lenže, čo to malo znamenať? Dostať sa kam? Pomôcť komu? Hlúposť. Čistá hlúposť. Vstala som z postele a zbehla po schodoch dolu do kuchyne, kde otcova žena Nancy spolu s deťmi večerali. „Nedáš si niečo na jedenie?“ opýtala sa ma Nancy a zaklapla dvierka od rúry tak silno, až ma trhlo. Jej deti však, akoby boli hluché. „Kde je otec?“ opýtala som sa a napustila som si vodu do pohára. „Poď za mnou,“ povedala Nancy a vyšla z kuchyne do chodby. Vo dverách sa na mňa milo usmiala, no v očiach mala také nepríjemne zúžené zrenice ako mačka. Zaviedla ma do obývačky a keď za sebou zavrela dvere, rýchlo ku mne priskočila a pohladila ma po líci. Nebolo to však láskyplné pohladenie. Bolo to gesto hnevu, ktorý jej sršal z očí. „Tak ty budeš robiť scény, čo?“ povedala a vylepila mi facku, ktorá ma odhodila do kresla hneď vedľa. „Tvoj otec a ja si žijeme spokojne a milujeme sa. Nejaká malá fľandra nám nebude ničiť život. Vieš prečo sa o teba nezaujímal? Pretože som mu porodila vlastné deti. Lepšie, krajšie a múdrejšie. Prečo by sa mal zahadzovať s tebou?“ Urobila krok ku mne a predklonila sa ku mne. Líce ma tak štípalo, až som sa skrčila do klbka, aby ma znova neudrela. No ona len nadradeným tichým hlasom dopovedala: „Keď mu o tej facke povieš, neuverí ti. Urobíš ale ešte jednu scénu, dostaneš ďalšiu.“ Podišla ku dverám a keď ich zatvárala, dodala veselým hlasom: „Príď na večeru, zlatko.“ Čo si to tá sviňa dovoľuje? Och, Matt, vráť sa mi, pomyslela som si, keď v tom sa mi v mysli vynorila myšlienka na Matta. No nebola to len spomienka na jeho tvár. Bolo to ako vidina, ktorá ma udrela do hlavy. Videla som Matta, ako sedí v nejakej kamennej budove za dlhým stolom plným jedla. Za vrchstolom sedel mohutný muž, ktorého obklopovali ženy. Vtom jedna žena vstala. Bola to tá žena z môjho sna! Pozrela sa mi, akoby priamo do očí a povedala: „Príď, Karen. Potrebujeme ťa. Využi stroj, aký využil Matthew. Tvoja matka ti pomôže. Presvedč ju.“ Hovorila mi akoby v myšlienkach. Neotvárala ústa, no usmievala sa. Nie ako Nancy – nadradene a samoľúbo. Čiernovláska sa usmievala milo, priateľsky. Hneď na to sa ozval môj hlas odnikiaľ: „Mama odcestovala. Nedostanem sa tam.“ „Vráti sa. Skoro sa vráti. Presvedč ju!“ povedala žena a v tom sa mi predstava vytratila. Otvorila som oči. Spala som? Bol to iba sen? Pochybujem. Nezaspala by som len tak. A už vôbec nie po tom fiasku s Nancy. Toto musí niečo znamenať. Ale kam sa mám dostať? Čím mám mamu presvedčiť? Skúsila som znova zavrieť oči, no predstavy neprichádzali. Začínam šalieť? Musím zavolať mame, nech je na akejkoľvek porade . Musím jej to povedať. Lenže čo? Že mám halucinácie? Ešte ma pošle do nejakého ústavu. Začula som zaklapnutie zámku. Otec sa musel vrátiť. Chcela som vybehnúť z miestnosti a povedať mu o Nancy a o tom, čo mi urobila. No mala pravdu. Neuveril by mi. Veď prečo by aj veril svojej dcére, ktorej sa pred rokmi vzdal, aby si mohol nájsť lepšiu, krajšiu, múdrejšiu rodinu...
Potichu som vyšla z izby a tajne som dúfala, že ma neuvidia, no opak bol pravdou. Nancy na mňa milo volala:" Karen, poď večera je na stole." Nenávidím ju, tak veľmi ju nenávidím a otca tiež. Nechápem ako si ju mohol zobrať za ženu, takú svinu ako je ona. Pomalým krokom som vošla do kuchyne a sadla si vedľa otca za okrúhli stôl. Nancy nám každému naložila z pečených zemiakov a kuracieho mäsa. Musím uznať, že aspoň v niečom bola dobrá. Počas jedenia boli všetci ticho, iba ku koncu sa otec ozval: "Karen, zajtra ráno pôjdeš so mnou do práce, cestou sa zastavíme v obchode a niečo nakúpime, dobre ?? Mimochodom čo sa ti stalo, že máš také červené líce?" rukou mi po nom prešiel, trochu to zabolelo. Nenápadne som pozrela po Nancy,ktorej sa v tej chvíli zúžili zreničky a pevne stisla pery. Zhlboka som sa nadýchla, pripravená povedať pravdu, no v pravej chvíli som si to rozmyslela, zbytočne by som si vyžiadala ďalšiu facku. "Ale nič, zaspala som a nejak som si priležala líce, nič viac." bola to dosť chabá výhovorka, ale tak nič lepšie ma v tej chvíli nenapadlo. Odniesla som rýchlo tanier do umývačky,kým stihol na to niekto niečo povedať a vybrala sa do svojej dočasnej izby. Zhodila som sa na postel. Vôkol mňa bola tma, ale mne to vyhovovalo, nepotrebovala som zapínať svetlo.Hodnú chvíľu som len tak ležala a rozmýšľala o tých snoch s neznámou ženou a Mattom. Nevnímala som svet okolo mňa, no keď tu zrazu sa mi zazdalo, že vidím na konci izby nejakú postavu.
"Dúfam, že sa tu budeš cítiť dobre." povie mi otec po chvíli trápneho ticha.
"No to dúfam aj ja." odvrknem mu. Vôbec nemám náladu na tieto jeho pretvarky.
"Karen, naozaj chcem aby si sa tu cítila dobre a záleží mi na tebe, na tom aby si sa netrápila zbytočne kvôli Mattovi...." nestihol dopovedať vetu, pretože som ho prerušila :" Tak tebe na mne záleží ?? Vážne ?? Potom či si robil do dnešného dňa ? Ako si sa o mňa staral ?? Hmm ? A mimochodom nehovor mi nič o Mattovi, ani si ho nepoznal, vôbec si nevedel kto je, tak sa aspoň nepretvaruj. Nechaj ma o samote !" Totálne ma naštval s tým čo mi povedal.
Prekvapilo ma, že mi na to nič nepovedal, iba so sklonenou hlavou odišiel z izby. S plačom som sa hodila na postel. A je to tu už zas, ten sprostý plač. Príde vždy tak náhle a nikdy nechce prestať. No teraz prestal celkom rýchlo,pretože som zaspala. Keď som sa zobudila, bola som celá spotená, roztrasená, šokovaná a opäť som začala plakať. Vo sne som videla nejakú ženu, ktorá bola odetá v červených šatách, mala krásne dlhé čierne vlasy a nádherné modré oči. Vyzerala veľmi milo, no čo bolo najzaujímavejšie, že kričala moje meno a pritom ani neotvárala ústa. Neustále vravela: " Karen, musíš sa sem dostať. Karen, musíš nás zachrániť spolu s Mattom.".
Lenže, čo to malo znamenať? Dostať sa kam? Pomôcť komu? Hlúposť. Čistá hlúposť. Vstala som z postele a zbehla po schodoch dolu do kuchyne, kde otcova žena Nancy spolu s deťmi večerali. „Nedáš si niečo na jedenie?“ opýtala sa ma Nancy a zaklapla dvierka od rúry tak silno, až ma trhlo. Jej deti však, akoby boli hluché. „Kde je otec?“ opýtala som sa a napustila som si vodu do pohára. „Poď za mnou,“ povedala Nancy a vyšla z kuchyne do chodby. Vo dverách sa na mňa milo usmiala, no v očiach mala také nepríjemne zúžené zrenice ako mačka. Zaviedla ma do obývačky a keď za sebou zavrela dvere, rýchlo ku mne priskočila a pohladila ma po líci. Nebolo to však láskyplné pohladenie. Bolo to gesto hnevu, ktorý jej sršal z očí. „Tak ty budeš robiť scény, čo?“ povedala a vylepila mi facku, ktorá ma odhodila do kresla hneď vedľa. „Tvoj otec a ja si žijeme spokojne a milujeme sa. Nejaká malá fľandra nám nebude ničiť život. Vieš prečo sa o teba nezaujímal? Pretože som mu porodila vlastné deti. Lepšie, krajšie a múdrejšie. Prečo by sa mal zahadzovať s tebou?“ Urobila krok ku mne a predklonila sa ku mne. Líce ma tak štípalo, až som sa skrčila do klbka, aby ma znova neudrela. No ona len nadradeným tichým hlasom dopovedala: „Keď mu o tej facke povieš, neuverí ti. Urobíš ale ešte jednu scénu, dostaneš ďalšiu.“ Podišla ku dverám a keď ich zatvárala, dodala veselým hlasom: „Príď na večeru, zlatko.“ Čo si to tá sviňa dovoľuje? Och, Matt, vráť sa mi, pomyslela som si, keď v tom sa mi v mysli vynorila myšlienka na Matta. No nebola to len spomienka na jeho tvár. Bolo to ako vidina, ktorá ma udrela do hlavy. Videla som Matta, ako sedí v nejakej kamennej budove za dlhým stolom plným jedla. Za vrchstolom sedel mohutný muž, ktorého obklopovali ženy. Vtom jedna žena vstala. Bola to tá žena z môjho sna! Pozrela sa mi, akoby priamo do očí a povedala: „Príď, Karen. Potrebujeme ťa. Využi stroj, aký využil Matthew. Tvoja matka ti pomôže. Presvedč ju.“ Hovorila mi akoby v myšlienkach. Neotvárala ústa, no usmievala sa. Nie ako Nancy – nadradene a samoľúbo. Čiernovláska sa usmievala milo, priateľsky. Hneď na to sa ozval môj hlas odnikiaľ: „Mama odcestovala. Nedostanem sa tam.“ „Vráti sa. Skoro sa vráti. Presvedč ju!“ povedala žena a v tom sa mi predstava vytratila. Otvorila som oči. Spala som? Bol to iba sen? Pochybujem. Nezaspala by som len tak. A už vôbec nie po tom fiasku s Nancy. Toto musí niečo znamenať. Ale kam sa mám dostať? Čím mám mamu presvedčiť? Skúsila som znova zavrieť oči, no predstavy neprichádzali. Začínam šalieť? Musím zavolať mame, nech je na akejkoľvek porade . Musím jej to povedať. Lenže čo? Že mám halucinácie? Ešte ma pošle do nejakého ústavu. Začula som zaklapnutie zámku. Otec sa musel vrátiť. Chcela som vybehnúť z miestnosti a povedať mu o Nancy a o tom, čo mi urobila. No mala pravdu. Neuveril by mi. Veď prečo by aj veril svojej dcére, ktorej sa pred rokmi vzdal, aby si mohol nájsť lepšiu, krajšiu, múdrejšiu rodinu...
Potichu som vyšla z izby a tajne som dúfala, že ma neuvidia, no opak bol pravdou. Nancy na mňa milo volala:" Karen, poď večera je na stole." Nenávidím ju, tak veľmi ju nenávidím a otca tiež. Nechápem ako si ju mohol zobrať za ženu, takú svinu ako je ona. Pomalým krokom som vošla do kuchyne a sadla si vedľa otca za okrúhli stôl. Nancy nám každému naložila z pečených zemiakov a kuracieho mäsa. Musím uznať, že aspoň v niečom bola dobrá. Počas jedenia boli všetci ticho, iba ku koncu sa otec ozval: "Karen, zajtra ráno pôjdeš so mnou do práce, cestou sa zastavíme v obchode a niečo nakúpime, dobre ?? Mimochodom čo sa ti stalo, že máš také červené líce?" rukou mi po nom prešiel, trochu to zabolelo. Nenápadne som pozrela po Nancy,ktorej sa v tej chvíli zúžili zreničky a pevne stisla pery. Zhlboka som sa nadýchla, pripravená povedať pravdu, no v pravej chvíli som si to rozmyslela, zbytočne by som si vyžiadala ďalšiu facku. "Ale nič, zaspala som a nejak som si priležala líce, nič viac." bola to dosť chabá výhovorka, ale tak nič lepšie ma v tej chvíli nenapadlo. Odniesla som rýchlo tanier do umývačky,kým stihol na to niekto niečo povedať a vybrala sa do svojej dočasnej izby. Zhodila som sa na postel. Vôkol mňa bola tma, ale mne to vyhovovalo, nepotrebovala som zapínať svetlo.Hodnú chvíľu som len tak ležala a rozmýšľala o tých snoch s neznámou ženou a Mattom. Nevnímala som svet okolo mňa, no keď tu zrazu sa mi zazdalo, že vidím na konci izby nejakú postavu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára