Savior 10

 

časť napísala Natka a Johny

"Karen", povedala jemným, tichým hláskom. Ihneď som sa strhla a schúlila ku rohu postele, pripravená okamžite hodiť lávovú lampu po neznámej žene. Keď sa priblížila a ožiarilo ju chabé svetlo pouličných lámp, ktoré presvitalo cez roztvorené žalúzia, schytila som lampu pevnejšie do ruky. V momente, keď som si všimla jej dlhánske havranie vlasy a červené šaty, hodila som lampu z celej sily, no takmer som vykríkla, keď tou ženou preletela a rozbila sa o stenu za ňou. Bol to duch? Nejaký démon? Alebo mi haraší? 

"Karen, upokoj sa", povedala žena, no ústa sa jej pri tom neotvárali." Matt ťa potrebuje." Matt?! Čo mala tá žena spoločné s Mattom? Nedokázala som to, musela som skríknuť od strachu z neznámeho démona, ktorý rozpráva so zavretými ústami a prechádzajú cez ňu veci. Skoro v tom momente sa dvere izby rozleteli, narazili do ženy a tá sa v momente rozplynula vo vzduchu. 

„Karen!“ zvolal otec a pribehol ku mne. Za ním stála vo dverách Nancy a povýšenecky na mňa zazerala. „Si v poriadku?“ Celá roztrasená a spotená som pokrútila hlavou a stále hľadela na miesto, kde pred tým stála žena v červených šatách. Otec sa pozrel tým istým smerom, no, samozrejme, nikoho nevidel. Videl iba črepiny na zemi a červený fľak na stene.

 „Čo sa stalo?“

 „Choď si ľahnúť,“ povedala Nancy a pohladila otca po ramene. „Ja sa o to postarám.“ Otec sa len usmial, chytil ju za ruku a poprial mi dobrú noc. Ako ľahko ho tá ženská dokáže ovládať. Keď sa dvere privreli a otcove kroky na chodbe stíchli, Nancy si ku mne kľakla a schytila mi zápästia oboch rúk. „Tak, ty malá fľandra, my budeš rozbíjať nábytok?“ zvolala tlmene, aby ju otec nepočul. „Na niečom sme sa snáď dohodli. Ešte raz, poslednýkrát niečo vyvedieš a ja ti prisahám, že z tohto domu odídeš, aj keď budeš musieť ostať na ulici.“ Vedela som, že to myslí vážne a vedela som aj to, že otec by kládol minimálny odpor proti jej tyranii. Je až tak zamilovaný alebo je to naozaj až taký idiot? Napokon Nancy vstala, pousmiala sa a podišla ku dverám. Keď ich zatvárala, naposledy sa pozrela dovnútra a povedala: „Dobrú noc, drahá,“ a zabuchla za sebou dvere. Nevedela som už vôbec za spať, proste to sa nedalo.V mysli mi chodilo tisíc otázok. No najviac má trápila jedna z nich. Kto je dopekla tá žena, čo sa mi stále zjavuje ? Začínam sa jej báť, proste neviem čo je zač. Je to duch alebo len pochádza z mojej fantázie.? Celú noc som strávila hladením na miesto, kde predtým stála. Pripadám si už ako blázon a ešte k tomu prispieva Nancy. Okolo siedmej ráno som sa rozhodla zavolať mame a zdôveriť sa jej so všetkým. Sedem hodín, to je čas, keď vstáva do práce, alebo sedí pri svojom notebooku a pije kávu, takže som mala istotu,že to zdvihne.

"Karen ? Deje sa niečo?" povie mi hned po zdvihnutí telefonu.

"Chcem ísť domov mami, ja tu už nevládzem byť." v mojom hlase už určite počula zúfalstvo. 

"Prečo zlatko ?"

"To Nancy. Za všetko môže ona, proste príď po mňa prosím a všetko ti doma poviem." nemohla som jej to teraz všetko povedať, veď ak by ma Nancy počula nechcem vedieť čo by mi urobila.

"Dobre, ale dá sa mi len večer prísť, vydržíš to ?" opýta sa ma tichým hlasom. Dohodneme sa, že pre mňa príde o šiestej večer. Ako výhovorku mám použiť, že máme ísť na návštevu ku sesterniciam.Neviem či mi na to skočia, ale za pokus to stojí. Po tichu zbehnem do kuchyne pre pohár vody, no tam už sedí Nancy s pokryteckým úsmevom  na tvári. 

"Dobre ráno." pozdravím sa jej, len zo slušnosti.

"Už si normálna ? Lebo dúfam, že si si zapamätala všetko o čom sme sa rozprávali." 

"Hej." chcem rýchlo odísť z kuchyne, no ona je rýchlejšia než ja. Zdrapí ma za ruku a silno mi stlačí zápästie, až cítím svoj pulz. "Počula som tvoj rozhovor s matkou. No ver mi,tým že odídeš sa ma nezbavíš." 

"Čo sa to tu deje?" Opýtal sa otec, keď vchazdal do kuchyne. Nancy ma v tej chvíli pustila a vyskočila ku šporáku.

 "Ale nič, zlatko," falošne sa usmiala, "len tak babsky kecáme."

 "Takže ste si ku sebe konečne našli cestu?" Opýtal sa ma otec. "Úžasné." Áno... cestu. Zlá macocha a ja ako jej obeť. Veľmi kľukatá cesta. Keď sa mi konečne prišťastilo byť s otcom sama, povedala som mu svoju lož o sesternici a on to, vďakabohu, zožral. No keď to opakoval Nancy, netvárila sa príliš nadšene. Asi nebude mať koho buzerovať... Pobalená a plná očakávania som stála pred vchodom do domu, keď v tom ku mne prišiel otec a povedal: "Chceli sme ti s Nancy niečo povedať. Nečakali sme, že to bude na verande, no keď musíš odísť tak..."

 "Budeš mať bračeka, Karen," skočila mu Nancy do reči, "som tehotná!"