Savior 7

časť napísala Natka a Johny

Otočil som sa za hlasom, ktorý na mňa prehovoril. Stál za mnou muž. Bol takmer dvakrát vyšší ako ja, plecia mal mohutné a svalnaté. Bol polonahý, oblečený bol len od pása dole, kde mal cez seba prehodenú sieťovinovú plachtu, na dlhých, šedivých vlasoch sa mu týčila malá, matno-čierna korunka s ligotavou perlou uprostred čela. Napokon som si všimol, že jeho prenikavé modré oči boli upreté na mňa.

"Ty musíš byť Matt." prehovoril napokon.

"Ehm.. áno, vy ste Bartus ?" opýtal som sa ho trochu hanblivo. Venoval mi široký úsmev a rukou sa dotkol mojho pleca. "Áno synu, som Bartus. Poď prosím so mnou za Kalinou do zasadacej miestnosti." Prešli sme cez dlhú chodbu až k mahagónovým dverám, ktoré ako už Bartus spomínal, viedli do zasadacej miestnosti. Kde bol veľký trón, vedľa neho z každej strany 2 ďalšie menšie tróny. Oproti ním bol dlhší stôl za ktorým bolo niekoľko stoličiek. Kalina sedela na jednom z menších trónov. Keď ma uvidela milo sa na mňa usmiala. Bartus mi ponúkol miesto za stolom. Sadol som si čo najbližšie ku ním. Bartus samozrejme sedel za tým najväčším. 

"Takže Matt, povedz mi, ako si sa sem dostal?" 

"Viete, to vlastne ani ja neviem.Čakal som kamarátku Karen kým sa rozprávala so svojou mamou a tak nejak zo zvedavosti som vošiel do nejakej miestnosti, ako som neskôr zistil, bola plná vesmírnych lodi a všelijakých iných zariadení. Keď som bol dnu v jednej z nich, teda v tej s ktorou som sem prišiel, tak sa za mnou zavreli dvere a nevedel som sa odtial dostať. Tá loď sa naštartovala a sama si zvolila cieľ. Ale inak vôbec neviem ako som sa sem dostal."

"Tá loď bola pravdepodobne niekoho z Dolorezčanov. Zrejme sa chceli dostať na našu planétu o niečo skôr, ale akosi im to nevyšlo a pristáli na.... Zemi však ??" len som prikývol a on pokračoval ďalej:" Preto ťa tá loď sem poslala, lebo bola naprogramovaná na to."

Bartus ? Karima je už tu. Mám jej povedať, nech ide ďalej ? Alebo ešte nie.

"Kalina môžeš jej povedať nech príde ďalej." odpovedal svojej sestre a potom sa znova pozrel na mňa. "Karima vie vycítiť akú máš schopnosť a či si ten, kto bude ďalším kráľom a zároveň záchrancom. So sestrou sme sa rozhodli, že jej dovolíme nech zistí, či aj ty nemáš nejakú schopnosť, alebo či si ty náš záchranca. Dúfam že ti to nevadí."

V skutočnosti mi to trochu prišlo divné, lebo určite nebudem mať žiadnu schopnosť, však som Matt, človek. Nie niekto ako oni. To je predsa vylúčené. "Nie, nebude mi to vadiť, aspoň sa uistíme, že som celkom obyčajný."

Hneď ako som to dopovedal, v miestnosti sa objavila malá žena v modrom plášti. Mala hnedé vlnité vlasy, ktoré jej tvár zužovali. Na čele mala modrý kameň, ktorý akoby občas jasno zažiaril. Bola veľmi sympatická. Žiarivo sa na nás usmiala. Pred Bartusom sa hlboko uklonila a neskôr pristúpila ku mne bližšie. "Kľakni si." prikázala mi. No jej hlas bol veľmi tichý. Urobil som presne to čo mi kázala. Položila si ruky na moje čelo a čosi nezrozumiteľne hovorila. Zazdalo sa mi, akoby som uvidel Karen ako sedí pri mame a plače. Nemal som rád, keď plakala. No netrvalo to dlho a Karen aj jej mama sa rozplynuli. Karim už vtedy nemala ruky na mojom čele a vlastne ani pri mne nestála. "Viem čo som videla Bartus!" začul som ju hovoriť.

"Dobre, povedz mu to. Myslím že sa už prebral." ukázal na mňa rukou. Karim aj Kalina podišli ku mne a zahľadili sa mi do očí. Boli si veľmi podobné, ktovie či je Karim, Bartusová a Kalinina sestra.

Matt však si niečo videl??

"Áno, videl som svoju kamarátku Karen ako plače a jej mamina ju utešuje. Ale to muselo byť tým, že mi chýba." 

"Vlastne je to tak len z polovice..... Dokážeš ju vidieť a skontaktovať, ale nie si vlastne pri nej. Vieš prečo to tak je?"

Pokrútil som hlavou a visel na každom jednom jej slove. "V proroctve sa hovorí že tento rok, kedy Dorolezčania budú silnejší než kedykoľvek predtým, príde cudzinec, ktorý bude naším posledným kráľom a naším záchrancom. To ty nás k nemu zavedieš!"

„Ja?!“ vyštekol som zvláštnym tónom hlasu. „To určite nie.“

„Isteže ty,“ povedala Karim a sadla si na svoj trón. „Moje schopnosti neklamú. Tvoja vidina je však zaujímavá. Videl si nejakú svoju priateľku. Zvyčajne sa pri zisťovaní schopností preukáže v danej mysli tvár samého seba, ako danú schopnosť využíva. Ty si však výnimočný tým, že si nemyslel na seba. Tvoje podvedomie je pozoruhodné, rovnako, ako aj Bartusovo. Preto viem, že si vyvolený.“„A akú ste mal vidinu vy, Bartus?“ opýtal som sa muža na najvyššom tróne. Bartus sa pousmial, napravil si šedú korunku a povedal: „Na oblohu.“Keď si všimla môj nechápavý výraz tváre Karim, dodala: „Keď myslíš na seba, si obyčajný tak, ako napríklad ja. Myslela som na seba a preto som sa nemohla stať vládkyňou. Nezvládla by som údel zachránenia planéty. No keď myslíš napríklad na prírodný živel, na krajinu, na svoju milovanú osobu, vtedy si výnimočný. Každý je svojim spôsobom sebec, no iba pár vyvolených, tých, ktorí sa neboja položiť život za našu vlasť, sa môžu stať vyvoleným. Tak to funguje. Vidina tvojej priateľky je nesebecká, strachuješ sa o ňu a o to, ako sa teraz trápi pre to, že nevie kde si. Nebojíš sa o seba a o to, že si v úplne cudzej krajine. A preto vieme, že ty budeš naším vyvoleným.“Po takom dlhom monológu som už aj zabudol, čo hovorila na začiatku. No jej slová mi dávajú zmysel, aj keď nie v spojitosti so mnou. Nemôžem byť jeden z nich. Veď som predsa človek zo Zeme, ktorý nebol nikde za hranicami Londýna, nie to ešte na inej planéte.„Ale to potom znamená, že som sa musel narodiť tu,“ namietal som. „Nie tak celkom. V proroctve sa hovorilo o cudzincovi, ktorý nás zachráni. To znamená, že nie si z našej planéty. Nie si Indrisčan,“ odpovie Karim. Takže som sa aspoň nemusel báť, že je moja matka nejaká mimozemšťanka. Alebo, že či je vôbec moja matka. Sadol som si na čalúnenú stoličku, ktorú mi priniesol nejaký muž v modrom oblečení s modrými vlasmi a zeleným obočím. Pozeral sa pritom do zeme, akoby pohľadu na vládcu a jeho sestry nebol hoden. „Takže,“ zamyslel som sa, „to znamená, že budem mať nejaké schopnosti?“ Prirodzene. Bez nich by si nad Dolorezčanmi nezvíťazil, odpovie mi Kalina a pousmiala sa.
„Aké napríklad?“ zaujímal som sa. „To je rôzne. No určite budú výnimočné. S obyčajnými, ako je vytváranie ohňa z prsta či telekinéza alebo ovládanie vody, by si neobstál. Bartusova schopnosť je ovládanie všetkých živlov. Tvoja bude určite rovnako úžasná,“ povedala Karim a začala ujedať zo striebornej tácne, ktorú jej priniesol rovnaký muž, ako mne stoličku, bobule hrozna. Super, pomyslel som si. Dúfam, že to budem vedieť používať aj doma na Zemi. Aspoň by som sa pomstil zopár nepríjemným ľudom zo školy. „Prečo som myslel na Karen?“ opýtam sa po chvíli ticha. Všetci traja na seba znepokojene pozreli.Po ďalšej dlhšej odmlke, sa ozve Kalinin hlas v mojej hlave. Pretože Karen je súdené, bojovať v tejto vojne s tebou. Proroctvo hovorí, že cudzinci budú dvaja. Aj ona sa sem dostane. Nevieme kedy, ale príde sem. Je to jej osud. Ešte dobre, že som sedel, inak by som asi zamdlel. Karen bude musieť bojovať v neľútostnej vojne so mnou. Práve teraz som začal chápať následky vojny. Obete. A Karen môže byť jednou z nich. Možno aj so mnou.

Indris

Karim

Kalina

Bartus