Savior 4

časť napísala Natka a Johny

V aute je ticho, ak nerátam pesničky, ktoré hrajú v rádiu. Skôr než Matt zastaví auto, pred mojím domom sa na neho pozriem a rozmýšľam, aké by to bolo, keby sme sa my dvaja vôbec nepoznali. Niežeby som to chcela, len si už život bez neho neviem predstaviť, vždy je tu pre mňa a ja pre neho, bol by ochotný  za mňa riskovať aj život a ja takisto. Z rozmýšľania ma vytrhne Mattová otázka: „ Karen ? Ehmm.. mám ísť s tebou dnu ? Alebo ako ?“

„Jasné poď, čo je to za otázku? Mimochodom neprespíš u mňa ? Nerada zostávam v tomto veľkom dome sama v noci. Prosííím.“ Pozriem sa na neho so psími očami.

Zasmeje sa a vystúpi z auta, vydám sa za ním a pred dverami začnem loviť kľúče v mojej mini kabelke. Otvorím dvere, ale dnu nevojdem. Pozriem sa na Matta čakajúc na odpoveď. Ten sa na mňa len nechápavo pozerá.

„Karen, prečo nejdeš dnu ?“ opýta sa ma napokon.

„Lebo čakám na odpoveď !“

„Však keď som vystúpil z auta je zjavné že idem s tebou.“ Pokrútim očami a prekrížim si ruky.

„Matt ak mi neodpovieš, nepustím ťa dnu ! Zostaneš tu spať, alebo nie ?“ pri tejto otázke sa začnem červenať. Došľaka, zanadávam si v duchu. Čo ak to Matt zbadá a bohvie čo si bude o mne myslieť

„Áno, prespím u teba,“ odpovie a ja vojdem dnu. „Ale nie že budeš niečo skúšať!“ Zasmejem sa, no on sa iba pousmeje. Nikdy sa veľmi nesmeje na vlastných vtipoch a narážkach. Vo vnútri stále prevláda ticho a zacítim, že je tu aj dosť chladno. Na to, že končí leto je tu až zima. Možno je to všetkým tým kameňom na zemi a na stenách.

"Je tu poriadna kosa," poznamená Matt a pošúcha si plecia.

"Ako vždy," odvrknem a vbehnem do kuchyne, kde nalejem kofolu do vysokých pohárov.

"Čo ideme robiť?" opýta sa Matt vo dverách.

"No, ja v prvom rade idem napísať tej krave. Potom si môžme niečo pozrieť alebo čo." Vybehnem von z kuchyne, hore po schodoch do svojej izby, kde položím pohár koly na nočný stolík, zapnem na posteli notebook a prihlásim sa na Facebook. Prejdem zoznam prihlásených, no Rebeca tam nie je. No aj tak jej napíšem. Ahoj... chcela by som len vedieť, prečo si nám s mamou nedala vedieť, že si vôbec tehotná, nie to, že si už porodila. Viem, že sa naše mami nemusia, ale aspoň napíšem. To by ťa nezabilo! Nečakám na odpoveď, nie je tu.

"Je on-line?" opýta sa Matt a položí svoj pohár koly vedľa môjho. Pokrútim hlavou a zaklapnem notebook. "Nie a som zvedavá, či mi vôbec odpíše.".

„Ale určite odpíše.. Ehm odskočím si domov pre nejaké veci dobre ? Ty zatiaľ nachystaj nejaký film , alebo čo “

„Oks. Tak ja zatiaľ všetko pripravím.“ Vstanem z postele a zbehnem dolu schodmi až k malej skrinke na chodbe, odkiaľ vytiahnem náhradné kľúče. „Na, tu máš kľúče a ponáhľaj sa.“ Poviem Mattovi, ktorý už docupital za mnou. Hneď ako odíde, dolejem kolu do pohárov a fľašu položím na zem. Uvažujem či objednám pizzu, alebo radšej niečo uvarím. Napokon sa rozhodnem, že objednám pizzu hawai, ktorú máme s Mattom najradšej. Povedali, že za tridsať minút budú tu. Zbehla som si do izby po mobil a notebook a so svojím “náradím“ odídem naspäť dolu do obývačky. Skontrolujem správy, či mi niekto nepísal. Nikto, ako inač. Polhodina už prešla a Matt stále neprichádzal, dokonca aj pizza už bola na stole. Začala som sa o neho báť, čo ak sa mu niečo stalo ?? Nie, nič sa mu nestalo, od rána sa príliš stresujem, určite len nevie čo si má zobrať ku mne, alebo je u nich teta Mary, ktorá ho bude objímať a vychvaľovať ako vyrástol a opeknel. Ešte raz som pozrela na Facebook a teraz tam svietila nová správa.

Nehnevaj sa, že som ti nedala vedieť, ale mama to nechcela. Povedala, že ona vám to povie sama a... nepovedala? Akurát nedávno sme boli pri starkej Margie... Myslela som, že to mama povedala. Odpíšem jej iba: Nepovedala a zaklapnem notebook vo chvíli, keď začujem, že Matt už prišiel. "Vybrala si film?" ozve sa z chodby. 

 "Nie, ale viem čo si pozrieme... inak, už mi odpísala Rebeca. Vraj nevedela, že o tom nevieme. Neverím jej, vyhovára sa. Ale pozrieme si veľmi výstižný film... volá sa, myslím, Beštia z hlbín. Tá hlavá hrdinka mi pripomína Rebecu." Zasmeje sa a vojde do obývačky s ruksakom na pleciach. Zhodí ho vedľa gauča a hodí sa vedľa mňa. Nasledujúce hodiny strávime pozeraním filmu a jedením pizze a popcornu z mikrovlnky. Keď sa Slnko vystrieda s Mesiacom a obkolesia ho hviezdy, zívnem si.

"Som už unavená, idem si ľahnúť. Ak chceš, tak ešte pozeraj, alebo si poď ľahnúť ku mne. Len pre istotu, aby som pod posteľou nemala nejakú tú beštiu."

 "Druhý teenagery usporiadajú párty, keď sú sami doma a ty ideš spať."

"Áno, lebo ja nie som taká hocijaká teenagerka! Ja som ten druh teenagerky, ktorá číta knihy a chodí spať schúlená naprostred postele po dopozeraní dobrého hororu, lebo sa bojí, že sa jej naozaj niečo stane."

"Ešteže nie si ten druh, čo sa maľuje a spieva si pred zrkadlom pesničky od chlapčenských skupín, ktorí sa v tých klipoch stále drgajú a obchytkávajú." Pousmejem sa a zaželám mu dobrú noc. No skoro hneď za mnou počujem Mattove kroky. Spal u mňa už nespočetnekrát, no nikdy sme neboli sami. Keď ležíme v posteli opretý chrbát o chrbát, poviem: "Nie že budeš niečo skúšať" A obaja sa zasmejeme.

Ráno sa zobudím na hlasné vyzváňanie telefónu. Rukou pátram na nočnom stolíku po mobile. Keď ho konečne nájdem, pozriem, kto to volá. Mama.

„Konečne že aj voláš!“ vyšteknem na ňu skôr než stihne niečo povedať.

„Ale no moja drahá, takto sa ty so mnou nebudeš rozprávať ! Príď okolo tretej ku mne do kancelárie.“

„Fajn, ale pôjde aj Matt. Mimochodom hnevám sa na teba!“ Matt zareaguje na svoje meno otočením hlavy ku mne so spýtavým pohľadom. Len pokrútim hlavou, čo znamená že o nič nejde.

„O tom sa môžeme porozprávať keď sem prídeš. Maj sa Karen a príď načas “

Položím mobil opäť na noční stolík a posadím sa. Pretriem si oči a zazívam.

„Mama?“ spýtal sa s ospalým hlasom Matt.

„Hej, mám za ňou o tretej prísť. Povedala som že pôjdeš so mnou.“

„Čo už s tebou.“ Zašomre a zavrie znovu oči. Vzdychnem si a zbehnem do kuchyne spraviť raňajky.

Kým Matt ešte spí a raňajky sú hotové, hodím si rýchlu sprchu a oblečiem si čierne kraťasy a žlté tričko s čiernymi pruhmi. Keď som hotová, Matt už sedí v kuchyni. Naberem nám po jednom volskom oku, trochu fazule a slaniny a hrianky. Sedíme mlčky pri stole a jeme. Keď sú už naše taniere prázdne, hodím ich do umývačky, zatiaľ čo Matt sa ide prezliecť. Po chvíli sa už opiera o zárubňu a sleduje, ako odkladám riad na svoje miesto. Všimnem si ho až keď je všetko upratané. Zostala som stáť ako prikovaná a ústa sa mi mierne pootvorili, dobre že mi z nich netiekla slinka.  Mal na sebe kockovanú košeľu k nej čiernu kravatu a obyčajné rifle, lenže jemu sa to neskutočne hodilo. Bol ešte krajší než doteraz.
„Zavri si tie ústa, lebo o chvíľu tu urobíš potopu a ja sa nechcem utopiť v mori tvojich slín.“ Povedal celkom uvoľnene.

„Videl si sa už v zrkadle ? Ak nie, mal by si to čím skôr urobiť a potom pochopíš kvôli čomu by to more vzniklo. Veľmi ti to pristane, baby budú na teba letieť.“ Žmurknem na neho a keď si všimnem ako sa červená dodám „ Prečo si sa vlastne takto vyparádil ?“

„Skôr než ti odpoviem, chcem ti povedať, že ti ďakujem za tieto lichôtky a samozrejme ti pripomenúť, že na teba nemám, pretože ty vo všetkom vyzeráš úžasne.... Ehm a teraz k tej odpovedi, ja ani neviem, možno som chcel aby som sa niekomu zapáčil...“  Vypúlila som na neho oči. Bola som zaskočená tým čo mi práve povedal.

„Niekto konkrétny, koho napríklad poznám?“ Už-už sa mi chystal odpovedať, no nestihol, lebo práve vtedy mi zazvonil opäť mobil. Zas mama.

„Karen. Ak máš čas prídi s Mattom už teraz, dobre ? Povedala som svojej sekretárke, nech oznámi dolu na informáciach aby ťa poslali sem hore.“

„Fajn, hneď sme tam.“ Vložila som si mobil do vrecka a kukla na Matta s ospravedlnujucim pohľadom. „Musíme už ísť do MOVAVU skôr.“

 Zadala som kód, zamkla za sebou dvere a nastúpila si do Mattovho auta, ktoré medzitým naštartoval. Cestu do MOVAVU som ani nevnímala. Vbehli sme dnu a zamierili k informáciam, kde ma staršia pani zaviedla k výťahu a povedala číslo poschodia, kde máme ísť. Vystúpili sme na šiestom poschodí a prešli až na koniec dlhej chodby, ktorá mala množstvo bočných uličiek, až k dverám, kde bola menovka s menom mojej mamy. Zaklopala som a dvere mi otvorila jej sekretárka. Povedala, že mama za chvíľu príde. Usadili sme sa na koženú sedačku, ktorá bola taká istá, ako tá naša doma. Po chvíli som počula klopkanie topánok a hlasy, ktoré patrili mame a nejakému mužovi