Savior 2

časť napísala Natka a Johny

"Čo sa stalo?" opýta sa Matt, keď hovor ukončím.

"Niečo s mamou... Odvezieš ma do MOVAV-u?" Vyskočím z postele a prezlečiem si domáce oblečenie za nejaké slušnejšie. Teda džínsy a tričko s červeným nápisom "KEEP CALM AND LOVE LONDON". "Dobre, poďme," odpovie Matt a vybehne z izby. Rozbehnem sa dolu schodmi za ním a najrýchlejšie ako viem, zapnem alarm a zamknem dvere. Matt sa zatiaľ pokúša naštartovať svoj džíp, no nejako ho motor nepočúva. "No tak!" začujem z auta. Napokon, keď nastúpim a zabuchnem dvere, motor naskočí. Matt už dobre vie, kde Organizácia je. Viezol ma tam presne pred týždňom, keď si mama zabudla doma kartičku s kódom, ktorý otvára niektoré z dverí, no nikdy som nebola až vo vnútri. Autom zahol z Boswel street doprava a hnal sa tak rýchlo, že sme skoro ihneď minuli park Bloomsbury Square Gardens, no potom už názvy ulíc prestanem vnímať a sústredím sa len na to, akú haváriu mohla matka mať. Vybúrala sa s autom? Ale veď, keď je v práci, nikdy neodchádza skôr, ale keď mi volala sekretárka, že si tam zabudla mobil, určite niekam odišla. Ale kam? Obzerám sa vôkol seba, či na nejakej z ulíc neuvidím hrozivo vyzerajúcu haváriu, no všetko je, ako má byť. Pri myšlienke nad tým, že ju vyhodilo cez čelné sklo a jej telo visí niekde zo stromu, sa mi obráti žalúdok naruby a len tak-tak to v sebe udržím. Konečne Mattov džíp zahne na ulicu Earnshaw street a zastane pred mohutnou sklenenou budovou s červenou strechou a krištáľovou kopulou uprostred nej. Vyskočím z auta ešte skôr, ako Matt zabrzdí a rozbehnem sa ku radu dvojkrídlových dvier.

Matt beží za mnou, zastaneme pri informáciách, kde sedí útla žena s hnedými kučeravými vlasmi. Keď si nás všimne žiarivo sa na nás usmeje a opýta sa:“ Môžem vám s niečím pomôcť.“

„Áno, som dcéra Patricii Williamsovej, vraj sa jej niečo stalo, volala mi jej sekretárka.“ Dostala som to zo seba veľmi rýchlo, takže vôbec netuším či mi rozumela.

„Och, ty si Karen však ?“ nečakala na moju odpoveď iba pokračovala ďalej „Tvoja mama je v poriadku, mali len menšiu nehodu na ceste z Londýna do Birminghamu, kde mala sedenie. Nejaký kamión išiel v protismere, zrejme nebol tunajší. No našťastie sa mu stihli vyhnúť a len zišli do jarku. Nič sa im nestalo, našťastie. Práve po nich idú z MOVAV-u  šoféri aby ich bezpečne odviezli do Birminghamu, kde zrejme zostanú aj na noc.“

„Takže mama dnes nepríde ?“ opýtala som sa a šokovane som sa pozrela na Matta, ktorý mal neurčitý výraz tváre. No stále, bol taký zlatý, tie jeho zelené oči akými sa na mňa pozeral, jeho hnedé vlasy, ktoré si už dva mesiace nestrihal, to všetko ho robilo očarujúcim, teda aspoň pre mňa.  Och bože nemôžem sa teraz zaoberať Mattom, keď som sa práve dozvedela že moja mama je síce v poriadku, ale príde domov až zajtra večer, keďže určite pôjde ešte do práce.
„Nie , bohužiaľ nepríde. Mám jej nechať nejaký odkaz ?“ Len som pokrútila hlavou a potiahla Matta na odchod. „Dovi.“ Zvolala som na pozdrav.

„Takže čo máš na pláne ?“ opýtal sa ma Matt, keď sme vyšli z budovy a smerovali k jeho džípu.

"Ideme ešte niečo pozerať?" opýtam sa ho, no on na mňa len hodí nepríčetný pohľad a tak navrhnem alternatívu. "Ísť niekam?"

"Kam navrhuješ?" opýta sa a zahne doľava.

"Poďme na kávu... dávno sme neboli u Dory," poviem a Matt okamžite zvrtne volantom doprava a zastane pred neveľkou kaviarňou s veľkou, bielou ceduľou "Dory Coffee". Vo vnútri je ľudoprázdno, ako vždy. Dory je síce milá stará pani, no jej vlastnoručne mletá káva nie je najlepšia v meste. Keby táto budova nepatrila jej, ale musela by platiť nájom, už dávno by skrachovala. Niekedy si myslím, že sme jej jediný zákazníci.

"Drahý moji," privíta nás spoza veľkého pultu. "Tak, čo to bude dneska? Frape, mokka alebo turek?" "Horúcu čokoládu," objedná si Matt a posadí sa na barovú stoličku. "A ty, drahá?" otočí sa Dory na mňa a zažmurká na mňa svojimi dlhými, umelými mihalnicami.

 "Mokka, prosím," poviem a posadím sa vedľa Matta. "A šľahačku navyše!" Dory sa na mňa usmeje, prikývne a zapne kanvicu. Okolo svojich nástrojov sa špacíruje pomaly hlavne kvôli svojej mohutnosti, no zato s profesionálnym výrazom v tvári. Nakoniec Mattovi podá malú, bielu šáločku s kalnou tekutinou a mne podá vysoký pohár, ktorý je spoly naplnený striekacou šľahačkou.

„Ehm.. Matt, chcela by som ísť pozrieť starkú, už som u nej nebola vyše pol roka, bude rada keď aj teba znova uvidí. Však tam pôjdeš so mnou ?“ pozrela som sa na neho so psími očami.

„Dobre, môžeme tam zájsť.“ Povedal keď si odpil z čokolády. „ Mama ti nehovorila, že ide dnes do Birminghamu?“

„Jasne že nepovedala o svojej práci mi nič nehovorí, to čo tam skúmajú a na čo pracujú je prísne tajné, takže čo by už len svojej jedinej dcére mohla povedať. Čo mi už len ona môže povedať, keď nie je ani poriadne doma?“ nahrnuli sa mi slzy do očí. Matt si to samozrejme všimol a pohladil ma po mojich ryšavých vlasoch. Venoval mi povzbudivý úsmev, ktorý som mu so slzami v očiach opätovala.

„Ale no tak Karen, tvoja mama ťa má veľmi rada, preto že nemá na teba čas, ešte neznamená sa o teba nezaujíma, alebo čo. Veď si pamätám, keď sme boli malí ako sa vždy o teba bála keď si bola dlho u nás, vždy sa zaujímala o to ako sa učíš, čo je s tebou a....“ nestihol dopovedať, lebo som mu skočila do reči: „ Áno, máš pravdu zaujímala sa o to ako sa učím a o to všetko, len preto, lebo jej záležalo na tom aby si ľudia nemysleli že má hlúpu a nevychovanú dcéru. Vždy chcela len to aby mali o nej a o jej dcére len dobrú mienku, tak to preto.“ Dopila som a pohár som posunula ďalej od seba.
„Platím!“ povedala som rázne Mattovi, ale ten ma neposlúchol a dal Dory peniaze aj za mňa. Za čo si vyslúžil nepekný pohľad odo mňa. „ Povedala som predsa, že platím.“

„No a čo, ale ja som to chcel zaplatiť.“ Zoskočil z barovej stoličky a čakal na mňa. Ešte kým sme odišli z kaviarne, rozlúčili sme sa s Dory a potom sa vydali na cestu k mojej starej mame.

  
Karen v kaviarni

MOVAV