Savior 1

časť napísali : Natka a Johny

1.Kapitola

Mama zas ako každé ráno odišla do roboty. Robí v Medzinárodnej Organizácií Vesmíru a Vedy v skratke MOVAV, kde sa zaoberajú výskumom vesmíru, vyvíjania nových zbraní, technológiám pre lepší výskum vesmíru a života na ňom. Takže väčšinu času trávim sama doma s dobrou knihou v ruke, pretože naši sú rozvedení a otca veľmi nezaujímam, alebo s mojím kamarátom Mattom. Je to super kamarát, poznáme sa už od škôlky. Z chodby sa ozve hlasné zapískanie. To naznačuje, že sa alarm vedľa dvier opäť zapol. Dobre, matka je naozaj preč. Konečne. Zaklapnem knihu, položím ju na svoje miesto v poličke a vytiahnem z vrecka telefón. Vytočím rýchlu voľbu - Matta. Telefón zvoní, no odpoveď neprichádza, ale keď sa už chystám zložiť, z druhej strany sa ozve ten dobre známy, mužný hlas.

„Áno,“ povie Matt.

„To som ja, Karen. Mama už odišla. Neprídeš?“ opýtam sa ho. Ako obvykle tým myslím, či nepríde pozerať jeden z mojej rozsiahlej zbierky hororov. Robíme tak skoro každý prázdninový deň, keď má mama poobednú zmenu a ja mám istotu, že príde až niekedy v noci.

"Fajn za polhodinu som u teba, nachystaj zatiaľ nejaký horor čo sme ešte nevideli a samozrejme aj čipsy alebo pop-corn. " oboznámil ma Matt s plánom.

"Fajn,potom ma len prezvoň. Čau zatiaľ." nečakala som už na jeho odpoveď, len som vypla hovor a mobil odhodila na posteľ. Bežala som dolu schodmi do obývačky, kde som si sadla na koberec pred DVDčkami. Začala som čítať názvy filmov, tie, ktoré sme s Mattom videli som dávala na ľavú a ostatné na pravú stranu. Následne som z tých na pravej strane vybrala Dark Water, zaujal ma názov, snáď to bude dobré.
Vložím DVDčko do mechaniky a zapnem film. Hneď na začiatku ho zastavím a prejdem po dlhej chodbe do kuchyne. Do mikrovlnky hodím sáčok pop-cornu a do misky nasypem balík pálivých čipsov.
Keď sa pop-corn konečne urobí a mikrovlnka cinkne, z chodby sa ozve hlasité cinknutie. Matt už prišiel na jeho starom, napoly rozpadnutom džípe, čiže sa až čudujem, že je tu tak rýchlo. Asi konečne opravil ten predný nárazník, ktorý mu vkuse odpadával. Alebo len použil izolačku?
"Nerozpadlo sa?" podpichnem ho, keď otvorím dvere a so škodoradostným úsmevom myknem hlavou na tmavozelené auto.
"Neboj sa," povie a vojde dovnútra. "To žihadlo bude prevážať ešte aspoň dve generácie Freemanovcov! Aký si vybrala?"
"Nejaký Dark Water. Neviem o čom to je, ale keďže to mám v zbierke, musí to byť dobré!" odpoviem a vbehnem do kuchyne po čipsy a pop-corn. "Choď to už zapnúť."takmer sa potknem o prah na kuchynských dverách, keď sa rozbehnem do obývačka s plnými rukami, pretože už počujem úvodnú zvučku filmovej spoločnosti. Tam už pred televízorom na koženej pohovke leží Matt a pozerá na misky v mojich rukách. "Čo dobrého?" opýta sa, vezme mi jednu z rúk a vezme si za hrsť pukancov.
"Tak to zapni, drahá!" vyzve ma a ja s veľkým podráždením k slovu "drahá" zapnem film. Neviem si predstaviť, že by bolo medzi mnou a Mattom niečo viac. Prosto to nejde. Možno som raz aj prejavila záujem, no Matt mi ho neopätoval a tak som už nijaké náznaky flirtu nepreukázala.

Po polhodine ma ten film prestal baviť, totálna blbosť, no Matt sa naň pozeral ďalej. 

"Dáš si ešte kolu ?" opýtala som sa, keď som išla do kuchyni pre ďalšiu fľašu kofoli.

"Uhm." odpovedal mi s plnými ústami čipsov. Keď som sa vrátila do obývačky, aby som položila kofolu vedľa stolíka, Matt mal na ňom vyložené nohy, keby ho videla moja mama, tá by ho zabila. Ten stolík je pre ňu posvätný. "Daj si tie nohy dolu, vie predsa, že mama je na to háklivá." skríkla som po ňom. 

"Však dobre !" odvrkol Matt a hneď si zložil nohy dolu. Kým ešte sledoval ten hrozný film, zbehla som si hore do izby po mobil. Skontrolovala som si, či mi mama nevolala, no jasne že nie. Keď je v práci, nemá čas na svoje jediné dieťa.

"Stalo sa niečo?" opýtal sa Matt vo dverách izby. 

"Bože!" zvolám a zazriem na neho. "Chceš, aby som dostala infarkt?" 

"Sorry," povie a vlezie dovnútra. "Len si nejaká nesvoja. Nepáči sa ti ten film? Môžeme ho..."

 "Nie," zastavím ho. "Nie je to tým filmom. Ja len... mama je celé dni v robote, ani sa neozve a keď príde domov, ide rovno spať. Otec ma má tiež na háku, stará sa o svoje nové deti a keby nemusel platiť alimenty, ani by nevedel, že existujem." 

"Ale no tak, Karen," pošúcha ma po pleciach a prejde ku jedinému oknu v izbe. "Máš mňa!" Prevrátim oči stĺpkom. "Aká výhra!" zvolám a hodím sa o posteľ. Tá sa so šramotom pružín rozhegá. Pretriem si tvár rukami. "Ten film je totálna kravina." 

"Tak to máš pravdu," povie a podíde ku posteli. Hodí sa o druhú stranu a spoločne pozeráme na neónové hviezdičky, ktoré mám nalepené na strope. "Chcel som povedať, aby si ho vypla, ale zdalo sa mi, že ťa zaujal." 

"Myslela som, že moja zbierka hororov je perfektná. Asi ten film vyhodím," poviem a obaja sa zasmejeme. Dobre vieme, že nevyhodím. Je to to jediné, čo mi po otcovi zostalo - je to, v podstate, jeho zbierka. A hoc ho nemám nijako v láske, predsa len je to aká-taká pamiatka na neho. Zrazu mi vedľa hlavy niečo zabzučí. Vytiahnem si telefón spod ramena a zahľadím sa na displej. "Kto je to?" opýta sa Matt, akoby ho do toho niečo bolo. S napätým hlasom poviem: "Mama."

Pozriem sa na Matta a ten je tiež prekvapený, zjavne ani on nečakal, že mi volá mama. Potvrdím hovor a ozvem sa trasľavým hlasom :" Č-čo je mami ?" No hlas ktorý sa ozve nepatrí mojej mame. "Karen,tvoja mama musela odísť, volali ju kvôli jednému prípadu. No stala sa taká vec." na chvíľu sa odmlčala, v duchu som sa modlila, aby nepovedala, že sa mame niečo stalo. " Zabudla si tu u seba v kancelárií mobil, no jej kolega volal, že mali haváriu.."

" Och bože, je v poriadku ?"

 

Karen Williams

Matt Freeman