It's Starting All Over 17

"Ako vidím, tak sa vám podarilo ju rozplakať. Je to od vás veľmi milé." počula som odrazu niekoho hlas s francúzskym prízvukom. Prinútila som sa na chvíľu pozrieť na toho kto to povedal. Mohla som si aj myslieť že to bol on!  Namyslený vyvolený z Francúzka. Osobne ho nepoznám, dokonca ani neviem jeho meno ,ale za dnešný večer som si stihla všimnúť jeho arogantnú,namyslenú a povýšeneckú povahu.

„Asi ma ešte nepoznáte, som Huge a chystám sa vyhrať" povedal to takým kludným  tónom. Po prvýkrát som si ho poriadne prezrela. Mal svalnaté telo,bol celkom vysoký. Taktiež mal veľmi pekné črty tváre, hnedé oči a dlhšie gaštanové vlasy.

Keby nebol arogantný a hlavne môj súper v Hrách, možno by som povedala : " Wáú ten je pekný." ale nepoviem to. Ešte stále milujem Petra a navyše nemôžem sa citovo alebo fyzicky na neho zaviazať, nebolo by to dobre, čo ak sa ma chystá zabiť hneď ak bude mať v aréne možnosť, alebo ja ak by som ho musela zabiť a svedomie by mi to nedovolilo.Všetko toto mi vŕtalo v hlave až som takmer nevnímala nič okolo seba.

"Emma mohla by si ísť so mnou na chvíľku ?" opýtal sa ma nečakane Huge, na čo som sa hneď dostala späť do reality. 

"Ehmm. Jasné. Potom prídem." oznámila som im a kým som si dvíhala zadok zo schodov Chris, Karin a Honza ( :D :D) sa na mňa neveriacky pozreli . Len som sa na nich usmiala a išla za Hugeom (neznášam skloňovanie týchto mien :D) V tom ma napadlo odkiaľ vie moje meno ? Zastala som a Huge si to okamžite všimol. Nechápavo sa na mňa pozrel.

"Odkiaľ vieš že sa volám Emma ?" opýtala som sa ho narovinu. 

On sa len usmial a potom povedal: " Vieš si veľmi pekné dievča a hneď ako som ťa videl zo všetkých dievčat si mi padla najviac do oka. Najskôr som si myslel že je to len tým, že si veľmi pekná, no potom som si všimol že si sebavedomá, odvážna a hlavne si taká nezvyčajná. Tak som sa trochu začal vypytovať ostatných s ktorými si sa rozprávala , na tvoje meno, odkiaľ pochádzaš a tak. " Tak toto som fakt nečakala, že práve Huge by sa vypytoval na mňa. Určite to má nejaký háčik, niečo odo mňa chce, alebo chce len zistiť aké mám slabosti, čo všetko dokážem aby ma mohol zabiť hneď na začiatku Hier. Musím to čo najskôr nejako zistiť. 

"Takže si sa začal vypytovať. Hmm.... zaujímavé a prečo ťa to všetko tak zaujíma, keď aj tak v aréne ma zabiješ." 

"Myslel som že by sme mohli byť priatelia... alebo spojenci a pomáhať si tam. Nemal som v pláne zabiť ťa." trochu mi odľahlo, no aj tak, veď keď som ho dnes prvý raz zbadala bol pri vyvolených z Nemecka, Talianska, Belgicka. 

"A prečo si chcel byť práve so mnou ? Veď ja nič neviem, určite neprežijem ani jeden deň. Navyše keď som  ťa dnes zbadala bol si pri vyvolených z Nemecka. Talianska a Belgicka, myslela som si že chceš byť spojenec s nimi." povedala som úprimne.

"Aj ja som si to zo začiatku myslel, ale potom som zistil že su to len klamári a využijú všetko čo sa o tebe dozvedia. Jedine ak by som chcel byť s niekym tak si to ty a Rachel ešte možno, kedže pochádza z francúzska ako ja. Možno by sa ešte niekto schopný našiel počas Hier. Tak čo bola by si môj spojenec?" 

Nad týmto som ani nerozmýšľala, niekdy mi nenapadlo spojiť sa s niekym, možno tak s Chirsom, ale inak nie. Stále neviem či mu mám veriť alebo nie. Navyše Rachel vôbec nepoznám, narozdiel od Hugea (ach to sklonovanie) ktorému pomaly začínam veriť. 

"Neviem. Porozmýšľam ešte nad tým. Neviem aká je Rachel, čo ak ma bude chcieť zabiť, veď ma ani nepozná, ale čo ak ma zabiješ ty ? " 

"Ak to nebude nutné tak ťa nezabijem. Dobre, premysli si to ale daj mi vedieť potom dobre ? Nejdeš tancovať?" opýta sa ma a natiahne ku mne ruku. Prikývnem a položím si ruku na tú jeho a nechávam sa viesť na parket. Hrajú nejaký slaďák. Huge si ma pritiahne bližšie až tancujeme skoro nalepení na sebe. Cítim ako sa začínam červenať. Odrazu sa Huge ku mne nakloní a jeho pery sa spoja s mojími. Nebola som schopná sa ani pohnúť. V mojej mysli bol chaos. Na jednej strane som ho chcela kopnúť a vynadať mu za toto ale na druhej strane som nechcela aby prestal.
"Pusti ju! Ako sa opovažuješ !" počula som známi hlas za sebou. Huge ma od seba odtisol a na jeho tvári by každý práve teraz spoznal hnev.
"Mohol by si sa starať o seba a o svoj život a nie láskavo o to čo robím ja ? " osopil sa Huge na toho, kto nás vyrušil v bozkávaní. Otočila som sa aby som videla komu to povedal. Stál tam Chirs.
"Je mi tak jedno čo robíš vo svojom súkromí , ale kedže Emma je moja kamarátka a ty si len obyčajný namyslený debil, tak mi to jedno vôbec nie je !" začal kričať po Hugovi . Dúfam len že sa nepobijú.
"Nemyslíš si že keby sa jej to nepáčilo, tak by sa hneď odtrhla odo mňa ?" a mal pravdu, keby som nebola blbá mohla som hu kopnúť, presne tak , ako som si to predstavovala.
"Lenže ona je zadaná!"
"Mne je to jedno! Láskavo sa už do toho čo robím nestaraj!"
"Ak budeš niečo robiť s Emmou tak sa budem a je mi jedno čo mi spravíš! Keby si ma aj chcel zabiť, tak by som bojoval, aby som Emmu zachránil."
"Tak bojuj! Uvidíme sa v aréne a tam to bude drsné! Prežije len ten najsilnejší! Neželaj si ma ak ťa tam zbadám živého!" vyhrážal sa mu Huge.
Už som to nevydržala a podišla k Chrisovi, zahladela sa na Huga a povedala mu : " Ak chceš aby som bola tvoj spojenec, tak najskôr by si sa mal začať správať ako normálny človek a nie ako zabijácke monštrum. Vieš už som ťa začínala mať rada, ale teraz si ma zase presvedčil o opaku. Takto z nás spojenci nebudú." už už som sa chcela zvrtnuť a odísť, keď ma napadlo niečo čo som mu ešte nepovedala : " Ešte niečo. Ak sa Chrisa len dotkneš v aréne, tak prisahám že ja osobne ti zabodnem nôž, alebo čokolvek mi padne pod ruku do srdca ! Samozrejme ak prežijem dovtedy." toto bolo to posledné čo som mu povedala. Pobrali sme sa von pred budovu. Už viac som tam nechcela byť. O necelých 20 mnút pre nás prišla aj Grace a odprevadila nás do izby. S Chrisom som neprehovorila počas cesty ani jedno slovo.
"Vážne by si mu prebodla srdce ak by sa ma dotkol ? " opýtal sa ma Chris počas tej dlhej chvíli ticha.
"Áno, urobila by som to." zobrala som si veci na spanie a vošla do kúpelne, kde som si hodila studenú sprchu. Keď som si ľahla spať, myslela som na tento deň a hlavne na zajtrajšok.
Ráno nás ako včera budila Grace a na posteli sme už mali nachystaný úbor, alebo čo to bolo.  Prezliekli sme sa do toho a išli za Grace, ktorá nás viedla do veľkej telocvični, kde boli rôzne stanovištia.
"Môžte si trénovať čo chcete." povedala a zmizla.
Vybrala som sa k nožom a terčom. Chytila som ten najostrejší z nich a sústredila sa na stred terča.  Z celej sily som nôž hodila pred seba a zapichol sa presne do stredu. Bola som vážne prekvapená. Za sebou som počula potlesk. Otočila som sa a uvidela tam...