"CHRIS okamžite vstávaj !! " zvrieskla som na neho, no nám ani nehlo. Strhla som z neho perinu, myslela som si že aspoň to zabere, no márne. Tentokrát som sa už naštvala, vošla som do kúpeľni, zobrala pohárik a nabrala doplna studenú vodu. Celú som ju nanho vyliala. Vyletel ako strela.
"Do riti Ema čo robíš ?!" skríkol.
"Konečne som ťa zobudila ! Už dávno nás prišla Grace volať dole ! Lenže ty si si tu vylihoval akoby nič, tak som sa naštvala a vyliala studenú vodu na teba. Choď sa už obliecť, nech nemeškáme."
Našťastie mu to dlho netrvalo a tak sme práve včas stáli pred dverami veľkej sály, kde nás čakala Grace.
"Vidím že ste sa pekne vyparádili. Vyzeráte úžasne." pochválila nás.
"Ďakujeme aj ty vyzeráš skvelo."
oblečenie Emm
oblečenie Grace
Grace nám otvorila dvere a mne hneď padol zrak na plno detí, niektorý boli odo mňa mladší iný v mojom veku, ktoré sedeli okolo dlhého stola . Upierali na nás svoje pohľady. Celá miestnosť bola zaplnená a to bola veľmi veľká. Za vrchom stola sedeli štyria páni v staršom veku.
"Vitajte vyvolení so Slovenska, tak už by sme mali byť skoro všetci, okrem vyvolených s Rumúnska a Talianska. Počkáme na nich." prehovoril pán so šedinami, mohol mať zo sedemdesiat rokov, čiže bol zo všetkých najstarší, samozrejme po anglicky.
"Ahoj ja som Kiara, pochádzam z Írskeho mesta Greystones a toto je Gillean on je z Mullingaru to je tiež v Írsku." predstavilo sa mi dievča s ryšavými vlasmi, ktoré sedelo vedľa mňa.
"Teší ma, ja som Emma pochádzam zo Slovenska a toto je môj kamarát Chris. Obaja sme zo Zvolena, to je naše menšie mesto."
"Takže sa poznáte dobre ?" opýtala sa ma.
"Veľmi dobre, sme najlepší kamaráti."
"Tak to nie je veľmi dobré, kedže teraz musíte bojovať možno aj proti sebe. Bojíš sa toho?"
"Čoho konkrétne ?"
"Bitky v aréne ." spresnila.
"Musím sa priznať že trochu áno, trochu som sa s tým už zmierila, ale tá predstava že sa nevrátim za priateľmi a sklamem ich tak tá je hrozná. A ty sa bojíš ?" opýtala som sa teraz ja jej.
"Áno a veľmi. Vieš mám len pätnásť rokov a život mám pred sebou, som oproti vám nič."
"Tak nerozmýšľaj. Veď počkaj ešte aby si ty nás nenakopala do zadku!" drgla som do nej a musela sa zasmiať. Ona sa smiala spolu so mnou. Náš smiech prerušilo otvorenie dverí a v nich stáli zvyšní vyvolení.
"Tak teraz už môžme naozaj začať." vyhlásil ten istý starší pán.
"Vitajte vyvolený . Dovoľte aby som sa vám predstavil volám sa Albert,toto je Steven a toto Brian." rukou ukazoval najskôr na pána v pravou, potom na pána v ľavo a pokračoval: " Iste viete prečo ste tu. Boli ste vyžrebovaní z toľkých detí, niektorí už ani nie sú takpovediac deťmi. Je vás tu presne 100, ale ako viete len jeden z vás môže prežiť a vyhrať celé Hry."
Na chvíľu nastalo ticho, no potom pán Albert začal vysvetlovať pravidlá a pokyny.
Kedy bude dalsia?? Táto je velmi super :D
OdpovedaťOdstrániťpokúsim sa ju dnes napísať :-)) a ďakujem
Odstrániť