It's Starting All Over 12

Ahojte takže dnes bude taká trošku kratšia časť, kedže veľmi nestíham ale aspoň niečo. Začnem ju s tým čo som ukončila v 11 časti, čiže celé oznámenie od redaktorky :-)Pri tejto časti som vyronila aj pár slzičiek, takže neviem ako budete reagovať na to vy, no nechám sa prekvapiť. Ešte menšia informácia, dnes sa dozviete koho vybrali do Hier a ďakujem že ste mi na začiatku pomohli s tým koho tam mám z chlapcov poslať. :-) Len vďaka vám som tam dala toho, koho meno tam uvidíte :-)


"Dobrý večer vážený diváci. A je to tu. Dnes sa dozviete mená dvoch detí ktoré pôjdu za našu krajinu  do Hier o Život. Pripravený ? Skôr než vyhlásim mená vyžrebovaných vám chcem ujasniť podrobnosti. Po vyhlásení dvoch mien zostávajú dva mesiace kým sa začnú Hry a tie musia tí dvaja účasníci zaplniť zdokonalovaním sa vo veciach ktoré ovládajú najlepšie, mám na myslí boje a veci spoločné s tým. Pred koncom druhého mesiaca bude stretnutie všetkých účastníkov z každej krajiny a predvedú čo sa za tie dva mesiace naučili, to ohodnotia porodcovia podla bodov najviac je 25 bodov. Ostatné čo sa bude diať sa dozvedia účastníci až na mieste kde sa bude hodnotiť. Tak a teraz tie mená. Začneme dievčatami. Za našu krajinu pôjde do Hier o Život dievča s menom..."  na chvíľu sa odmlčala aby nás všetkých ponapínala. Po chvíľke napätia povedala to meno!
"Takže ešte raz. Za našu krajinu pôjde do Hier o Život dievča s menom Emma Carvertová a Christopher Stalinser. Ďakujem vám za pozornosť, dovidenia." Och pane bože! Áno , celý čas som to vedela! Vedela som že pôjdem do Hier! Kriste, takže je to hneď isté že prehrám a zomriem! A ešte viem že pôjdem do Hier s Chrisom! S jedným z mojích najlepších priatelov ! Začala som plakať ako malá a mamina tiež! Veľmi mi teraz nepomáhala, kedže teraz by som potrebovala niekoho kto by ma kopol do zadku a povedal mi že ja to zvládnem a nie tu vyplakával so mnou. Neprešlo ani 10 minút od skončenia správ a už som počula že niekto zvoní. Vyšla som von z domu a pred ním ma čakali Peter, Lucas,Kate a Saša. Ihneď som sa im vrhla do náručia. Všetci ma utešovali ako sa len dalo. 
"Neplač Emms. Ty to zvládneš za tie dva mesiace čo tu ešte budeš ťa toho veľa naučíme! Budeš najsilnejšia zo všetkých aj s Chrisom! Uvidíš." podporoval ma Peter a silno ma objal. Začala som plakať ešte viac. Bola som im vďačná že su teraz pri mne a takto ma utešujú.
"Ďakujem...vám...že ....ste .....teraz....tu." hovorila som cez vzlyky. 
"Nemusíš nám ďakovať Emm, veď sme tvojí priatelia a vždy aj budeme. A predsa priatelia sú na to aby tu boli vtedy keď to najviac potrebuješ." povedala s citom Saša a pohladila ma po tvári.
"Presne tak Emm. Poďme za Chirsom. Ideš s nami Emm? " opýtala sa ma Kate. Iba som prikývla a ešte to išla oznámiť mamine, ktorá stále plakala. Celou cestou ku Chrisovi som bola pritisnutá k Petrovi a užívala si posledné dni s ním. Saša zazvonila Chrisovi na zvonček. Otvorila nám jeho mamina, ktorá bola tak isto uplakaná ako ta moja.
"Ahojte. Prišli ste za Chrisom ?" opýtala sa nás s plačom.
"Áno, mohli by ste nám ho sem zavolať?" odpovedal jej Lucas.
"Počkajte chvíľku..." a odišla dnu do domu. Po niekoľkých minútach sa vo dverách objavil tiež uplakaný Chris. Chudák Chris, on si nezaslúži  ísť do Hier! Je to úžasný chalan, vždy veselý, nikdy na nom nebolo vidno že ho niečo trápi tak ako teraz. Vždy sa to snažil zamaskovať tým že sa vkuse usmieval a žartoval. Neovládla som sa a bežala som za ním a objať ho. V objatí sme plakali. Obaja sme sa teraz chápali. Vedeli sme čo nás trápi. Prečo práve my dvaja s Chrisom? Obaja s jedného mesta veď je toľko detí na Slovensku a oni vyberú práve nás! 
"Chris prečo sme to práve my ?!" pýtala som sa ho a teda vlastne aj seba už asi po milion krát.
"Ja neviem Emm. Hrozne sa bojím." 
"Nie len ty... Bojím sa že sa sem už nikdy nevrátim, že zomriem hneď v prvý deň. Chcem aby toto bol len jeden zlý sen! Keď otvorím oči, bude všetko ako predtým." 
"Lenže toto nie je sen! Už nič nebude ako bývalo. Zrejme sa sem už nevrátime, nikdy nebudem spolu všetci stanovať, robiť večierky a smiať sa na tých somarinách čo sme postvárali." 
"Budeme bojovať spolu ! Aspoň sa o to pokúsme." navrhla som mu s plačom. Na nič viac než na prikývnutie sa nezmohol. Podišli sme k ostatným a všetci sme sa dlho držali v objatí a plakali spolu. Toto bola tá najkrajšia chvíľa a zároveň najhoršia v mojom živote. 
" Musíte sa vrátiť ! Vyhráte Hry a budeme všetci spolu ako sme bývali do teraz!" prehovorila Kate.
"Pane bože! Neviem si predstaviť že by ste tu neboli !Bez vás by to tu už nebolo ono." pridal sa aj Lucas do rozhovoru. Pozrela som sa na každého z nich, nikdy v živote som si nemyslela že ich uvidím plakať takto všetkých spolu. 
"Emms, môžeš na chvíľu?" opýtal sa ma Peter, len som prikývla a nasledovala ho. Zašli sme za roh domu. 
"Emms.... Sľúb mi že budeš bojovať a že to vyhráš ! Prosím ťa, snaž sa vydržať nažive až do konca Hier. Nechcem o teba prísť." začal plakať. Trhá mi srdce keď ho vidím ako plače. Chytila som jeho tvár do rúk a zahľadela sa mu do očí.
"Budem sa snažiť bojovať zo všetkých svojích síl, len kvôli tebe. Ty mi sľúb tiež jednu vec. Ak by som v aréne zomrela, tak budeš žiť ako doteraz! Budeš si užívať život, nájdeš si priateľku, budeš mať s nou deti a nebudeš plakť." najskôr krútil hlavou a protestoval:  "Emms,vieš že to nezvládnem. Milujem len teba a ak zomrieš tak sa asi psychicky zrútim , pretože môj život už nebude mať zmysel. Bez teba nie."