It's Starting All Over 9

 Ahojte tak ako tešíte sa na zajtra do školy ? viem blbá otázka :D :D No aj tak sa pýtam :D ja sa neteším ale teším zároveň :D Chcem vám oznámiť že cez školský rok sa budem poctivo učiť :D áno čítate dobre musím ! Aspoň prvý polrok aby ma zobrali na strednú :) takže nesľubujem že časti budú bývať každý deň. :) Takže dosť bolo kecania a poďme sa pustiť do tej časti :)

Počula som ako hlásia moje meno. Prišli sme práve včas. S maminou sme sa predral cez deti s rodičmi až k dverám, kde sa zapisovalo. Tam na nás už čakala nejaká úradníčka s prísnym pohľadom, no teraz sa chabo pokúsila o úsmev. Vyzerala na nejakých 35 rokov možno aj viac, mala hnedé oči a kučeravé vlasy čiernej farby.
"Ty si Emma Carvertová ?" opýtala sa ma a vstala zo stoličky. Nezmohla som sa poriadne na slovo, našťastie že tu bola mamina, ktorá ma pohladila po ruka a tým mi dodala odvahu.
"Áno som."
"Veľmi ma teší. Ja sa volám Dorothy Hearstová. Som hlavná úradníčka tohto mesta, ale to iste viete." zase sa pokúsila o úsmev a podávala mi ruku, aby sme si nimi potriasli. (Viete čo myslím nie ? :D :D ) Nebolo mi to dvakrát príjemné jej podávať ruku, ale kvôli mamine to urobím. Predsa len som slušne vychovaná a toto slušnosť káže, takže či sa mi to páči, alebo nie nakoniec som jej tú ruku podala. Hearstová si sadla za svoj úradný stôl a naznačila nám s maminou, aby sme si sadli oproti nej. Podala mamine nejaké papiere.
"Toto mi prosím vypíšte pani Carvertová. Sú to základné údaje o vašej dcére. Potom. keď to vyplníte budeme pokračovať v zapisovaní." povedala mamine, ktorá si neodpustila poznámku o svojom priezvisku.
"Prepáčte, ale ja už dávno nie som Carvertová, ale Daleová!"
"Ospravedlňujem sa, ale nemala som to skade vedieť." ospravedlňujúco a zahanbene sa na nás Hearstová pozrela. Mamina sa pustila do vyplňovania papierov. Stihla som si všimnúť len meno a adresu, pretože mamina už odovzdávala papiere.
"Ďakujem a teraz Emma poď prosím so mnou." nakázala mi Hearstová. Postavila som sa a nesledovala ju, mamina chcela ísť tiež, ale Hearstová ju odbila : "Nie vy dnu ísť nemôžte, zostante tu. O chvíľu vám ju donesiem."
Postrčila ma dnu do miestnosti so čudnými prístrojmi v strede miestnosti, pri okne bol bežiaci pás a štacionárny bicykel.
"Začneme najskôr s vytrvalosťou. Postav sa sem zlatíčko. Nastavím ti to na najmenšiu rýchlosť, ale postupne budem pridávať na rýchlosti." Postavila som sa na bežiaci pás. Hearstová mi nastavila rýchlosť a ja som bežala. Postupne pás zrýchloval a ja som bola čím ďalej tým viac vyčerpaná.Už už som si myslela že tam odpadnem, keď zrazu pás zastavil.Klesla som na kolena a lapala po dychu.
"Gratulujem ti. Zatiaľ si jediná, ktorá vydržala celých 20 minút bežať pri plnej rýchlosti." zagratulovala mi. Asi si myslela že ma to bude zaujímať, ale práve naopak bolo mi to jedno. Začala som túto pani Hearstovú nenávidieť.
"Postav sa teraz sem." ukázala na neznámi prístroj. Urobila som tak . Ledva som stála  a bola som smädná. Čo by som teraz dala za pohár vody.
"Mohla by som prosím dostať pohár vody ?" slušne som sa jej opýtala, po tom čo ma pripútala k stroju.
"Nie! Dostaneš ju až doma!" Tak to ma vytočilo. Povedala to takým kľudným a zároveň naštvaným hlasom . Nenávidím ju! Zlosť vo mne sa stupňovala až som myslela že vybuchnem. Hearstová sa len usmiala a vytrhla lístok čo ten stroj práve vytlačil. Prečítala si ho a na tvári sa jej objavila vráska zo zamyslenia. Potom sa pozrela na mňa, zdalo sa mi to tak dlho čo na mňa čumela.
Napokon sa znova pozrela na papierik a prehovorila : "Hmm... zaujimavé." Čo je zaujimavé ? To že ma tu pripútala k nejakému prístroju, ktorý ani neviem na čo slúži.
"Ešte sa sem postav a urobím ti posledné vyšetrenie."
Aké vyšetrenie ? To som u doktora, alebo na úrade ?! 
"Ako mám ísť keď ste ma ešte neodpútali?!" vybehla som na ňu.
"Už ťa idem odpútať." prišla ku mne a odpútala ma od toho stroja. No vzápetí ma pripútala k ďalšiemu.
"Bude to trochu bolieť." poznamenala.
Začala som sa obávať o svoj život. Čo ma chce zabiť ? Alebo som len nejaký pokusný králik ? Odrazu som pocítila pichnutie na zápästí a v tom momente ma zaplavila horúčava po celom tele, ktorá sa vzápätí  ju vystriedala bolesť. Každý sval v tele som mala napnutý.Cítila som kvapky potu, ktoré mi stekali po tvári. Mala som pocit že v momente zomriem. Pásy ma ma držali tak silno, že som sa nemohla pohnúť a bránili mi spadnúť.Bolesť pomaličky ustupovala a ja som sa cítila taká vyčerpaná a slabá. Odrazu sa mi pred očami začali zjavovať stromy a pri nich stáli nejaký cudzí ľudia so zbraňami. Mierili nimi na mňa. Čo sa to deje ? Čo mi to tá Hearstová urobila ?