piatok 14. septembra 2012

It's Starting All Over 11


Zase som sem dlho časť nepridala ! Prepáčte mi to opäť raz. Chcem vám teraz niečo povedať, ak sem nebudem dávať dlho žiadnu časť tak sa niečo deje, buď mám zaracha alebo proste len nemám čas, tak mi napíšte do správy na fb stránke o THG čo je so mnou a ak vám ani tam neodpíšem znamená to že mám zaracha dobre ? Viem trochu komplikované ale to nevadí. :D užite si časť :-)

Stál tam Peter. Hneď ma zbadal a zostal zarazený. Ani sa mu nečudujem, určite vyzerám hrozne.Pribehla,teda ak sa to dá nazvať že som pribehla, som k nemu a objala ho. Neubránila som sa ani slzám, proste ma to dostalo. Všetko sa zrazu kazí.
"Neplač Emm. Bude to dobre." šepkal mi do ucha a popri tom ma hladil po chrbte.
"Nebude to dobré, tuším že ma vyberú! Tá Hearstová mi robila testy a na všetkom som obstála, takže to budem určite ja kto pôjde do Hier.Buď pri nej silný a nenechaj sa rozptilovať . Je to hrozná krava. Mala som chuť jej jednu vraziť a mamina tiež." pri tej predstave ako dáva mamina Hearstovej zaucho som sa musela usmiať. Petra to zrejme tiež rozveselilo.
"Ďakujem za radu . Prosím ťa nemysli na to! Rob to ako ja, nestresuj hlavne a nezaoberaj sa teraz s tým. Bude to tak ako to má byť. A ak by ťa náhodou vybrali tak to určite vyhráš." zahľadela som sa mu do očí a vedela som že to myslí vážne. Viem že mi o aj tak nepomôže ale vyskúšať to môžem. Budem kľudná. Nejdem stresovať.
"Vážne si myslíš že to vyhrám?" opýtala som sa ho. Len sa usmial a pobozkal ma pred všetkými ľudmi čo tam boli. Samozrejme že aj pred našími maminami. Tie boli od šťastia celé bez seba keď to videli. Bola som konečne po týchto ťažkých dňoch šťastná. Pri tomto bozku som aj zabudla na to čo som mnou pred chvíľkou robila Hearstová. Po chvíľke sme sa od seba odtrhli, pretože sa ozval Hearstovej hlas, ktorý volal Petra aby prišiel dnu sa zapísať. Zaželala som mu veľa šťastia a posledný krát sa pozrela do jeho krásnych modrých očí v ktorých bolo teraz vidieť že má strach. Odišli sme domov, kde som si len ľahla do postele a prespala celý deň. Zobudila som sa až na obed ako mi zvonil mobil. Bola to Kate.
"Prosím" povedala som s ešte rozospatým hlasom.
"Ty si ešte spala ? Prepáč ak som ťa zobudila, ja som si myslela že si už hore. Chcela som sa ťa spýtať ako dopadlo včerajšie zapisovanie."
"Prežila som ho, chvala bohu. No stačilo málo a bola by som sa nervovo zrútila.A tebe ako dopadlo?"
"Zapisovanie dopadlo tak isto asi ako to tvoje ale potom to bolo pre mňa zlé." na hlase som jej počula že plakala.
"Čo sa stalo ? Ty plačeš ?" opýtala so sa jej.
"Nie takto po telefone. A áno plačem." smrkla si a ďalej pokračovala : "Môžme sa dnes stretnúť ?"
Bolo mi jej ľúto a tiež som potrebovala podporu, kedže dnes je to žrebovanie.Takže mi nezostávalo nič iné len súhlasiť.
"Dobre tak okolo druhej pred fontánou?" opýtala som sa jej.
"Jasné, teším sa. Maj sa."
Rýchlo som sa bežala najesť a osprchovať. Potom som hladala niečo na seba. Vybrala som si svetlo hnedý svetrík a biele kvietkované nohavice. Obula som si krémové topánky na vysokom opätku a do kabelky si nahádzala samé somariny. Na malovanie som nemala čas, no predsa som si dala len špirálu  trochu si oči prešla ceruzkou
494ed07018c5e553dda50ed4ed764d84jyw_large
Presne včas som prišla pred fontánu kde ma čakal uplakaná Kate. Objala som ju a ona sa mi rozplakala ešte viac. Potom sa už trochu upokojila a začala mi vysvetlovať čo sa včera stalo.
"Ten debil sa so mnou rozišiel, pretože po zápise som bola slabá a dosť bledá a on mi povedal že vyzerám ako mrtvola tak že ma už nechce. Že je koniec. Chápeš to ? No a potom som stretla Lucasa a ten keď ma videl plakať pobozkal. Prečo som ťa ja nepočúvala vtedy ? Ach Emma ja som taká krava! Odteraz ťa budem vo všetkom počúvať čo mi povieš, doteraz som bola zaslepená tím debilom a neuvedomovala som si akú skvelú kamarátku mám. " bolo mi jej fakt ľúto. Nemám  rada keď je smutná a plače, preto som ju začala ešte viac utešovať.
"No ták Kate. Tííško, neplač. Teraz vieš že ťa Lucas ľúbi, tak na čo čakáš zabudni na toho blbca čo ti takto ublížil a buď konečne šťastná s Lucasom. Veď vždy si s ním chcela chodiť a teraz máš príležitosť. A s tým čo som ti hovorila vtedy no chcela som aby si bola šťastná a vždy to aj chcieť budem. Si moja najlepšia kamarátka tak čo by som pre teba neurobila ? Prosím ťa neplač on ti za to nestojí." zabralo to prestala plakať. Usmiala sa na mňa a objala ma.
"Ďakujem ti Emma ty si ta moja najlepšia kamarátka akú si môže človek priať." toto ma dojalo a tak som začala plakať aj ja.
"Kate aj ty si uplne ta najlepšia kamarátka." spoločne sme plakali a objímali sa pri fontáne. Chviľu sme tam ešte sedeli samé a rozprávali sa no po chvíli išli okolo Chris, Lucas a Peter. Zastavili sa pri nás.
"Čo sa vám stalo ?" opýtal sa Chris.
"Slabá chviľka." usmiali sme sa na neho. Pochopil že mu to nepovieme a tak bol radšej ticho.
"A čo vy tu ?" opýtala som sa ich.
"Išli sme sa trochu odreagovať pred večerným vyhlásením." odpovedal Lucas a pritom hodil zaľúbený pohľad ku Kate, ktorý som si nemohla nevšimnúť.
"Ach skoro som na to zabudla,bojím sa toho." zase ma chytila panika. Roztriasla som sa a Peter si to všimol.
Podišiel ku mne a silno ma objal a potom ma pobozkal. Ostatní si to všimli a hodili spýtavé pohľady na nás.
"Čo vy dvaja ste spolu ?" opýtal sa Chris. S Petrom sme sa na seba pozreli a nevedeli čo im povedať, pretože sme si vlastne ešte nepovedali či spolu chodíme, teda ja som mu to ešte neodsuhlasila. Takže som len prikývla a Peter to pochopil. Práve teraz som mu na to odpovedala, áno chcem s ním opäť chodiť. MIlujem ho tak prečo nemám byť s ním ? Tento deň zbehol ako voda a už sa začalo stmievať. Samozrejme som už bola na ceste domov a pripravovala sa na večerné správy. Doma som sa usadila pred telku a čakala do vtedy kým sa neozval hlas redaktorky.
"Dobrý večer vážený diváci. A je to tu. Dnes sa dozviete mená dvoch detí ktoré pôjdu za našu krajinu  do Hier o Život. Pripravený ? Skôr než vyhlásim mená vyžrebovaných vám chcem ujasniť podrobnosti. Po vyhlásení dvoch mien zostávajú dva mesiace kým sa začnú Hry a tie musia tí dvaja účasníci zaplniť zdokonalovaním sa vo veciach ktoré ovládajú najlepšie, mám na myslí boje a veci spoločné s tým. Pred koncom druhého mesiaca bude stretnutie všetkých účastníkov z každej krajiny a predvedú čo sa za tie dva mesiace naučili, to ohodnotia porodcovia podla bodov najviac je 25 bodov. Ostatné čo sa bude diať sa dozvedia účastníci až na mieste kde sa bude hodnotiť. Tak a teraz tie mená. Začneme dievčatami. Za našu krajinu pôjde do Hier o Život dievča s menom..."

4 komentáre: